Dňa 16.6.2017 sa žiaci našej školy zúčastnili exkurzie do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim (Aufschwitz) a do tábora Birkenau (Brezinky, Aufschwitz 2).

        Pri prechode bránou so známym 'nápisom' ARBEIT MACHT FREI alebo Práca vás oslobodí, nám sprievodca vysvetlil ako, kedy a prečo vznikol tento koncentračný tábor. Hneď sme zbadali typické tehlové budovy, označené ako bloky. V týchto tzv. „barákoch“ boli inštalované veľkéfotografie, osobné veci ako kufre, topánky, zubné kefky aj vlasy väžňov. Videli sme plynovú komoru s otvormi v strope, kam hádzali esesmani kyanidové kapsule, krematórium so spaľovacími pecami, ale aj „laboratórium“ známeho a šialeného doktora Josefa Mengeleho. Počas nasledujúceho výkladu sme kráčali po tých istých chodníkoch ako 1,5 milióna nevinných ľudí, čo tu boli väznení a zomierali tu od úmornej práce, zlej stravy, alebo len tak pre potešenie jednotiek SS. Nejeden z nás rozmýšľal prečo... Prečo toľká nenávisť, toľká agresia, surovosť aj ľahostajnosť voči obyčajným ľuďom. Ľudom, ktorí sa previnili iba tým, že sa narodili ako Židia.

        Po tejto časti exkurzie sme sa autobusom presunuli do časti Osvienčim II do Birkenau. Toto bola časť, kam prichádzali vagóny so Židmi. Tu ich po vystúpení z „dobytníkov“ triedili. Tento tábor bol dvakrát väčší ako Osvienčim. Rozloha tohto smutného miesta je neuveriteľných 175 hektárov. Z pôvodného stavu (300) sa zachovalo len 45 murovaných a 22 drevených budov. V drevených budovách žili muži, v kamenných ženy. Mali tu katastrofické hygienické podmienky - nedostatok vody a veľa krýs. Našli sme tu drevenú budovu, kde bola hromada drevených postelí a v ďalšej takzvané "záchody“. Na záver sme si pri ostnatých drôtoch ešte vypočuli pár príbehov o osudoch ľudí, ktorí sa zachránili, a o tom ako sa z tejto tragédie celý život spamätávali. Nikdy však nezabudli.

Aj my sme si uvedomili, že je dôležité o tomto mieste hovoriť, pretože ak si to nebudeme stále pripomínať, zabudneme. Po tomto silnom zážitku však vieme, že nemáme právo zabudnúť, pretože všetci tí ľudia možno nezomreli zbytočne. Zomreli, aby sme my všetci mohli pochopiť a zistiť, že nenávisť a zlosť ničomu ani nikomu nepomôže, naopak všetko iba zhorší.